Vegetariánstvo a vegánstvo v boji proti klimatickej kríze

Vegetariánstvo a vegánstvo je spôsob úpravy stravovacích návykov, ktorá vylučuje konzumáciu mäsa a v prípade vegánstva aj všetkých živočíšnych produktov. Napriek tomu, že mnohí ľudia to považujú  za niečo radikálne, v skutočnosti môže byť takáto zmena veľmi prospešná. Okrem toho, že táto forma stravy je v mnohých prípadoch zdravšia, ušetríte tým aj životy nevinných zvierat. Najdôležitejšie je ale spomenúť fakt, že práve vegetariánstvo a vegánstvo sa považuje za úplne najúčinnejší spôsob v boji proti klimatickej kríze. Prečo sa naozaj oplatí prejsť na vegetariánsku, či vegánsku stravu a ako takýmto krokom redukujeme enviromentálny  dopad na naše životné prostriedie?

 

Prečo sa stať VEGETARIÁNOM?

1. Vegetariánstvo a jeho pozitívny vplyv na naše zdravie

V prvom rade je nutné spomenúť mäso ako najväčší zdroj cholesterolu. Ten je častou príčinou smrti v dôsledku ucpaných ciev. Takisto to je zdroj tukov, ktoré majú negatívny dopad na naše telo, v súvislosti s obezitou, ktorou trpí na svete až 1,7 miliárd ľudí.  Nahradením mäsa vegetariánskou stravou zbytočne nezaťažujeme naše cievy a srdce nedmerným príjmom cholesterolu a tukov, čím eliminujeme riziko srdcovo-cievnych ochorení. Jedným z dôvodov, prečo ľudia prechádzajú na vegetariánstvo je aj  prevencia pred už spomínanými ochoreniami, alebo snaha o redukciu telesnej váhy. Preto ak sa aj vy pokúšate už dlhší čas schudnúť, za zváženie stojí aj vegetariánska strava, ktorá sa môže preukázať ako veľká pomoc v boji s nadbytočnou váhou.

WHO varuje

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie je spracované mäso, ako napríklad párok, či slanina pre ľudí karcinogénne a jeho denná konzumácia zvyšuje riziko rakoviny až o 18%. To platí aj pri malej konzumácii spracovaného mäsa. U žien znamená pravidelná konzumácia len 50g takéhoto mäsa zvýšené riziko rakoviny prsníka až o 21% a u mužov je konzumácia priamo spojená so zvýšeným rizikom rakoviny prostaty. Viac o riziku rakoviny v súvislosti s mäsom nájdeš na stránke WHO, alebo na pcrm.org.

Vegetariánstvo predlžuje život

Existuje množstvo štúdii, ktoré tvrdia, že vegetariánstvo vám môže predĺžiť život až o 13 rokov. Ako dôkaz tohto tvrdenia môže poslúžiť aj región Okinawa v Japonsku, kde majú obyvatelia najvyššiu priemernú dĺžku života na svete. Dôvodom ich vysokého veku, (najväčšia koncentrácia ľudí, ktorí majú cez 100 rokov) je ich vegetariánska strava. Samozrejme, že pozitívne výsledky súvisiace s prímom zeleniny, ryže a iných potravín namiesto mäsitej stravy sa preukázali nie len v Japonsku, ale po celom svete. Prvým krokom je úplne obyčajné obmedzenie mäsitej stravy.

Akú nutričnú hodnotu môže mať mäso plné antibiotík?

V neposlednom rade sa treba zamerať na kvalitu konzumovaného mäsa, pochádzajúcu z veľkochovov. Je známe, že hlavne kuracia hydina a ošípané bývajú kŕmené vysokými dávkami antibiotík v záujme ich ochrany pre chorobami a pred podporu rastu. Antibiotiká, ktoré sú dnes podľa EÚ nelegálne, napr. antibiotiká zo skupiny nitrofuránov, údajne spôsobujúce rakovinu u ľudí a zviera, boli ešte v 50tych rokoch používané bežne a ošetrené nimi bolo takmer každé piate ošípané. Ani riziko rakoviny však dodnes nedokázalo odradiť krajiny ako sú Brazília, či Thajsko od používaním týchto ,,liečiv.” 

Namiesto už zakázaných nitrofuránových antibiotík nájdeme v ošípaných, kuracej hydine, morkách, jahňatách a aj v morských plodoch antibiotiká zo skupiny tetracyklínov, fluorochinólov, sulfónamidov a mnohých ďalších. Zvieratá chránia pred nákazov, nakoľko sú chované v malých priestoroch a vo veľkom počte, a teda riziko nákazy je veľmi vysoké. Tieto látky však negatívne ovplyvňujú ľudské zdravie a za ich reguláciu vo veľkochovoch bojuje aj EÚ a Spojené štáty.

Napriek tomu, že sliepka sa prirodzene dožije 8-15 rokov, vo veľkochovoch v Spojených štátoch je jej maximálna dĺžka života 5 týždňov. V dôsledku vysokého príjmu antibiotík jej rast natoľko zrýchlený, že po piatich týždňoch života by jej nohy už nedokázali udržať váhu jej vlastného tela. Na porovnanie, v šesťdesiatych rokoch boli chované sliepky až viac ako 4x menšie oproti tým dnešným. Podľa štúdie použili poľnohospodári v roku 2010 na svete až neuveriteľných 63-tisíc ton antibiotík.

2. Vegetariánstvo nepodporuje utrpenie zvierat

Každý deň je vo svete zabitých až 3 miliardy zvierat kvôli jedlu. Z toho až 200 miliónov sú suchozemské zvieratá, ako ošípané, sliepky, či kravy. Zo spomínanej štatistiky je rýb žijúcich v moriach a oceánoch zabitých denne až 2,6 miliardy. Ošípaných sa každý deň zabije 4 milióny. Kačiek sa vo svete zabije každý deň 11 miliónov. Zajacov každý deň 3 milióny a kurčiat sa zabije denne až neuveriteľných 178 miliónov. Samozrejme, že okrem spomenutých zvierat sa denne zabíjajú aj chované ryby, kozy, ovce, jahňatá, husi, morky a mnohé iné. Naozaj sa nedajú tieto obrovské čísla zredukovať?

Hlavným problémom vo veľkochovoch, ale nie je len masové zabíjanie zvierat, ale podmienky, v ktorých musia zvieratá žiť.  Trápenie zvierat vo veľkochovoch trvá po celú dobu ich života. Mláďatá sú odobrané matkám len pár dní po narodení a kastrácie prebiehajú bez hocijakého umŕtvenia, a to často len obyčajnými zahnutými nožmi. Ich život začína a aj končí v chovných halách natlačených telo na telo bez možnosti hocijakého pohybu. V chovných zariadeniach existuje len jediný cieľ. Bez ohľadu na podmienky, v ktorých žijú, musia byť zvieratá len dostatočne vykŕmené, aby mohli byť čo najrýchlejšie odvezené do bitúnkov.

Hororové scénare v bitúnkoch

Preprava zvierat priebieha často niekoľko dní, zatiaľ, čo sa prevážaným zvieratám nedostane nijakej potravy, či vody. Aby sa dalo s vystrašenými zvieratami lepšie manipulovať, sú ich nohy často zviazané. Mnoho zvierat neprežije samotnú prepravu. V bitúnkoch sú napríklad sliepky zavesené hore nohami na jednom pohyblivom páse, ktorý posúva ich krky priamo ku pílke, a tak sa dá ,,odbaviť” jedna sliepka za menej ako 0,5 sekundy. V prípade oviec sú nasadené takisto na pohyblivú plošinu, ktoré ich vezú priamo popod nôž mäsiara. Ten ich hneď po omráčení elektrickým šokom podreže pred očami ovce v rade hneď za ňou. Tak aj posledné chvíle týchto nebohých zvierat sú plné hrôzy a strachu. Naozaj chceme takéto zaobchádzanie podporovať?

S hovädzím dobytkom a ošípanými to môže byť komplikovanejšie, nakoľko existuje množstvo záznamov, ako začne dobytok pred porážkou nekontrolovateľne bučať, kvíkať a brániť sa v dôsledku vycítenej hrozby. V Spojených štátoch nie je náhodou zakázané robiť video záznamy z bitúnkov, ktoré vôbec nedodržujú ,,štandardy,” potrebné na bezbolestnú smrť zvierat. Napriek tomu existuje veľa dokumentárnych filmov a videí, ktoré poukazujú na kruté zaobchádzanie so zvieratami v bitúnkoch. Ak máte na to dostatočne silný žalúdok, pozrite si film Earthlings, ktorý odhaľuje pravdu o zaobchádzaní so zvieratami za bránami bitúnkov. Smutné, avšak bohužiaľ pravdivé je aj video z bitúnku v anglickom meste Lancashire, kde použitie elektrického šoku na zabitie oviec akoby ani neexistovalo a ovce tak umierajú počas bolestivého podrezávania.   https://www.youtube.com

 

3. Vegetariánstvo ako účinný prostriedok v boji proti klimatickej kríze

Jedným z hlavných príčin klimatickej krízy je práve mäso

Ľudia dnes konzumujú dvakrát viac mäsa, ako konzumovali pred 30 rokmi. Nanešťastie práve chov dobytka a iných zvierat má obrovský dopad na naše životné prostredie. Dôvodov je mnoho.  Kvôli dobytku máme v atmosfére zvýšenú koncentráciu skleníkových plynov. Až 18% príčin spôsobujúcich klimatickú krízu vzniká práve kvôli mäsu a je to viac, ako vyprodukujú všetky autá a lietadlá dohromady.

Odlesňovanie dažďového pralesa

Chov dobytka je aj príčina vyrúbania až 70% dažďového pralesa. Na porovnanie, každý rok kvôli nim zmizne les o veľkosti Česka a Slovenska. To je vlastne jedno futbalové ihrisko za každé dve sekundy. Dosť veľa, nie?

Vyrúbané plochy sa ale nevyužívajú len na chov dobytka, pestujú sa na nich potraviny, ktoré slúžia ako krmivo pre ne a nie pre nás ľudí, a to aj napriek tomu, že 1 miliarda ľudí nemá pravidelný prístup k potrave. Ak by bol každý vegetarián, mohli by sme nakŕmiť až viac ako dvakrát toľko ľudí ako dnes. A to pritom práve kvôli hladu umrie každú 1,5 sekundu jeden človek.

S chovom dobytka je spojená obrovská spotreba

Cornellowa univerzita prišla v roku 1997 so štúdiou, ktorá hovorí, že len v Spojených štátoch je až 23krát viac ornej plochy určenej na pestovanie plodín pre zvieratá, ako plodiny pre ľudí. Veď na to, aby sme z ošípaného vyprodukovali 1 kg mäsa, potrebujeme  až 8,4 kg potravín, a to nehovoriac o vode, ktorú ošípané vypije a o vode, ktorá je nevyhnutná na vypestovanie spomínaných 8,4 kg potravín. Ale, to hovoríme stále len o tom jednom kilograme bravčového mäsa. Čo všetko je teda potrebné obetovať pre 1 kilogram mäsa?

Alarmujúcou správou je, že okrem obrovského množstva metánu a oxidu uhličitého vyprodukovaného zvieratami ide len v Spojených štátoch až polovica vyrobených antibiotík na zvieratá, až 37% všetkých pesticídov a až tretina dusíka a fosforu vo vode. Akoby to nestačilo, spôsobujú zväčšovanie ozónovej diery, a teda možno naozaj považovať mäsiarenský priemysel za najväčšieho znečisťovateľa. Vegetariánstvo sa v tomto prípade skutočne považuje za účinný spôsob, ako redukovať skleníkový efekt a oddialiť dopad klimatických zmien.

Poďme to zmeniť-Vegetariánstvo ako cesta

Fakt, že konzumácia mäsa má veľmi negatívny dopad na naše životné prostredie je nevyvrátiteľný. Našou aktuálnou prioritou by mal byť práve boj proti klimatickej kríze a úplne najjednoduchšia a najlacnejšia cesta je stať sa vegetariánom. Okrem redukovania rôznych plynov v atmosfére si môžeme zlepšiť aj naše zdravie a ušetríme životy nevinných zvierat. Dôvodov, prečo sa stať vegetariánom je naozaj mnoho a je len na vás, ktorý si vyberiete ako ten hlavný.

Úprava jedálneho lístka nie je ani zďaleka tak radikálna a prečo by sme vôbec nemali byť schopní obetovať tak málo pre lepší svet?

Ak chcete v záujme ochrany zvierat, či v súvislosti s bojom proti klimatickej kríze spraviť ešte viac, tak aj v tom prípade sa vám ponúka pomerne jednoduché riešenie, a to je vegánska strava. Akým spôsobom naozaj úprava vašej stravy prispeje k zlepšeniu životných podmienok chovných zvierat a ako tým ochránite životné prostredie?

Vegánstvo

Ak sa chcete stať vegánom, mali by ste zo svojho stravného lístka úplne vylúčiť živočíšne produkty ako mäso, mlieko, vajcia, med a tiež nepodporovať kúpou výrobky so živočíšnym obsahom. To znamená, že namiesto koženej kabelky si kúpite koženkovú, ktorá vyzerá úplne rovnako a v drogérii si budete všímať, ktoré produkty sú testované na zvieratách.

Živočíšna výroba je totiž spojená s už vyššie spomenutými aspektami týkajúcej sa klimatickej krízy a krutým zaobchádzaním so zvieratami.

Ako pomáha vegánstvo v boji proti klimatickej kríze?

Štúdia z Oxfordskej univerzity potvrdila, že vegánska strava môže znížiť  uhlíkovú stopu jednotlivca až o 73%.  Z už spomenutej štúdie tiež vyplýva, že ak sa rozhodnete stať sa vegánom len na jeden mesiac, nie len, že ušetríte život až 30 zvieratám, ale aj zachránite 84m² dažďového pralesa a zabránite vypusteniu až 280 kg škodlivých emisií do vzduchu. Práve kvôli týmto alarmujúcim číslam považuje Oxfordská univerzita vegánstvo za najúčinnješí spôsob redukcie enviromentálneho dopadu na našu planétu.

Kruté zaobchádzanie so zvieratami

Vegánskou stravou skutočne šetríme životy nevinných zvierat. Je dokázané, že každý vegán, ušetrí ročne život až 200-360 zvierat. Toto alarmujúce číslo len poukazuje na enormný dopyt po živočíšnych výrobkoch, ktoré, ale nie sú v súlade so zvieracími potrebami. Nehovoriac o procesoch v bitúnkoch, zvieratá zažívajú obrovské muky aj počas života. Napríklad sliepkam sa nedostane nijakého voľného priestoru a často sú dokonca vo veľkochovoch zamykané do klietok o rozmeroch dvoch škatúľ od topánok natlačené jedna na druhej. Ich jediným účelom je znášanie vajíčok. V niektorých veľkochovoch dokonca kuracej hydine na noc ani nevypínajú svetlo. Vďaka tomu majú sliepky pocit, že je stále deň a častejšie tak znášajú vajíčka. Avšak aké nutričné hodnoty môže mať vajíčko, ktoré pochádza z už takmer mŕtvej hydiny? Správna starostlivosť o kurčatá zahŕňa možnosť pohybu a veľkochovy takéto štandardy jednoznačne nedodržujú.

Rovnaký priestorový problém vidieť aj u hovädzieho dobytka určeného na dojenie mlieka. Bez možnosti pohybu sú tieto pomerne chytré zvieratá zavreté. Napríklad v Spojených štátoch sa na lúkach pasie údajne len 26% hovädzieho dobytka. Naopak tie zvyšné sú odsúdené na život v tmavých maštaliach, až do okamihu, keď pôjdu do bitúnku.

Nahraďte kožené veci umelou kožou

Inou hororovou kapitolou súvisiacou s nekupovaním živočíšnych produktov je sťahovanie kože z ešte žijúcich a hýbajúcich sa zvierat, ktoré sa odohráva prevažne v Ázii. Tam sa európska legislatíva bohužiaľ nedostane, a tak sa garbiarenské priemysly s cieľom ušetriť peniaze ani neobťažujú zviera pred zvlieknutím usmrtiť. Naoazj nám tie kožené kabelky a opasky stoja za takéto krutosti?

Na vine je aj farmaceutika a kozmetický priemysel

V kozmetike a vo farmaceutike sa zvieratá využívajú na testovanie produktov. To má okrem rôznych nádorov a ochorení u zvierat za dôsledok každoročnú smrť miliónov zvierat. Ako sa dá takémuto zaobchádzaniu predísť? Úplne jednoducho, stačí si čítať balenia produktov a nakupovať produkty s označením vegan, ktoré na zvieratách nie sú testované.

V závere možno skonštatovať, že vegetariánstvo a vegánstvo naozaj patria k najúčinnejším prostriedkom v boji proti klimatickej kríze. Je to naozaj malá obeť v porovnaní s tým, čo všetko má živočíšna výroba na svedomí a akým enviromentálnym problémom musíme kvôli nim čeliť. Ak sa aj na 100% striktné vegatariánstvo, či vegánstvo necítite, nevadí, aj tu existuje cesta. Skúste spočiatku hlavne čo najviac obmedziť mäsitú stravu. Možno si na to časom tak zvyknete, že nebudete už mäso ani chcieť. Veď, predsa pozitív to má naozaj veľa.

Okrem toho sú vegetariánske a vegánske recepty neuveriteľne chutné. Na blogu surovadcerka dcerka.sk, nájdete vynikajúce recepty z vegánskej kuchyne, ktoré sa určite oplatí ochutnať. Dobrú chuť!

 

Pozrite si aj 10 tipov ako byť eko, ktoré určite poznáte, ale často sa nimi neriadite.

 

Zdroje: pcrm.org, zivotbezantibiotik.sk, vox.com, vegetariantimes.com,  sentientmedia.org, peta.org, .theguardian.com, veganskehody.sk, peta.org, vegan.com,