Vedeli ste o tom, že dnes nakupujeme až dvakrát viac oblečenia, ako sme nakupovali pred dvadsiatimi rokmi? Že priemerný Nemec si kúpi ročne až 60 kusov oblečenia, čo je viac ako 1 kus za týždeň? Alebo že na výrobu len jeného trička sa spotrebuje až 2500 litrov vody? V konečnom dôsledku ale ajtak väčšina týchto kusov oblečenia zostáva nevyužito pohodená v šatníku a neskôr končí pohodená na skládke odpadu. Novodobý trend, pri ktorom veľké spoločnosti predtsavujú aj 12 kolekcií v roku nazývame Fast fashion a predstavuje neudržateľný spôsob rýchleho nakupovania oblečenia s nízkou kvalitou za ešte nižšie ceny.
Za lacným oblečením sa skrýva trápenie, týranie a hrubé porušovanie ľudských práv
Až 97% nami kupovaného oblečenia je vyexportované z rozvojových krajín akými sú Bangládeš, Vietnam, či India a to kvôli lacnej pracovnej sile. V týchto krajinách je využívaná detská pracovná sila a priemerná mesačná mzda pracovníka v bangládešskej továrni na oblečenie je úbohých 27,5 eura, čo ani zďaleka nepredstavuje tamojšiu minimálnu mzdu, nehovoriac o tom, že pracujú aj 16 hodín v kuse, bez možnosti ísť na hygienickú pauzu a v úplne mizerných podmienkach. Okrem toho je nutné spomenúť, že práve v týchto krajinách je úplne bežne využívaná aj detská práca. Takéto porušovanie ľudských práv priamo podporujeme kúpou fast fashion značiek akými sú aj populárna ZARA, Bershka, Tommy Hilfiger, H&M a mnoho ďalších.
Fast fashion dopustil tragédiu Rana Plaza
Tragédia z dňa 24. apríla 2013 otriasla celým svetom. V bangládešskej textilnej továrni v meste Dhaka vtedy zahynulo vyše 1100 pracovníkov a až 2000 ich bolo zranených. Aj za tento čierny deň, ktorý si bude svet ešte dlho pripomínať môže fast fashion. Nakoľko korporáty nedbali na podmienky, v ktorých zamestnanci továrne pracovali a nevšímali si vážne trhliny na budove, ktoré jasne prednaznačovali, že sa továreň zrúti. Ani napriek týmto znameniam továreň svoju činnosť nezastavila. V dôsledku obrovskej konkurencie majú módne značky tendenciu zlacňovať a tak sa musí šetriť aj na nákladoch. V tomto prípade stálo takéto šetretie na bezpezpečnosti a hon za ziskom životy nevinných ľudí.
Šičky pre fast fashion značku ZARA prosia o pomoc
Zákazníci španielskej značky ZARA v Istanbule si našli vo vreckách fast fashion oblečenia znepokojivé odkazy od tureckých pracovníčok. v skrytých odkazoch upozorňovali na to, že za ich prácu nie sú už celé mesiace platené. Písali: ,,Vyrobili sme toto oblečenie, ktoré si kúpite, ale nedostali sme za neho zaplatené.” Aj takýmto krajným spôsobom museli vykorisťovaní zamestnanci módnej ikony ZARA, ktorá patrí pod spoločnosť Inditex a patrí pod ňu aj Mango, či Next upozorňovať na hrubé porušenie ľudských práv v módnych korporátoch. Otázka je, ako sa my konzmenti postavíme k faktu, že títo zamestnanci v mnohých prípadoch nedostanú za prácu ani tú minimálnu mzdu a či takéto zaobchádzanie budeme aj naďalej podporovať.
Na našu márnotratnosť doplácajú veľmi kruto aj zvieratá
V prvom rade si treba uvedomiť, že módny priemysel nijakým spôsobom nesúvisí s tým mäsiarenským a všetky kožené a kožušinové výrobky pochádzajú zo zvierat, ktoré boli zabité len za týmto jedným účelom. Napriek tomu, ale väčšina ľudí používa ako argument to, že veď keď sa zabije krava, tak treba využiť ako mäso, tak aj kožu. Také niečo sa stáva jedine tak na dedinách a v opačnom prípade ide bohužiaľ len o nepravdivú domienku.
Fast fashion predstavuje obrovské trápenie a záťaž nie len pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Tie sa totiž chovajú vo veľkom za účelom výroby kabeliek, opaskov, topánok, peňaženiek a iných módnych doplnkov zo zvieracej kože a kožušiny. Najčastejšie chovanými zvieratami sú zajace, kravy, norky, líšky a prasatá. Život chovaných zvierat je extrémne náročný a prejavuje sa na ich psychickom, ale aj fyzickom zdraví. Výsledkom je zbláznenie sa (napríklad v dôsledku chovania v malej klietke bez možnosti pohybu), alebo rôzdne zvieracie ochorenie vrátane tumorov.
Krutá relita sťahovania zvierat z kože zaživa
Proces, ktorým musí koža zo zvieraťa prejsť, kým sa dostane na pulty luxusných obchodov je neuveriteľne náročný a predovšetkým neekologický. Kým ale vôbec k takémuto spracovaniu dôjde, musia byť odchované zvieratá zabité. Ani v jednom prípade nejde o bezbolestnú smrť. Existuje množstvo záznamov, ktoré zachytávajú zvliekanie z kože zaživa, nakoľko využitie usmrcovacíc prostriedkov sú pre veľkochovy v rozvojových krajinách len nežiadúci výdaj. Takýmto spôsobom bývajú napríklad bežne zvliekané kože z líšok v Thajsku, či v Číne. Mľáďatá tuleňov v Namíbii bývajú ubité na smrť, pretože guľka by poškodila ich kožu a následne by ju nebolo možné predať. Zajace sú v Číne hádzané rovno z klietky na pulty, kde zamestnanci zavesia ich nohy o hák (pričom im vo väčšine prípadov nohy zlomia) a následne ich zaživa zvliekajú.
Ak vysílený hovädzí dobytok v Indii nevládze, do očí im následne vtierajú pálivé chilli
Samostatnou kategóriou je odvážanie posvätných kráv (v Indii) do bitúnkov od nič netušiacich farmárov. Takýmto spôsobom nútia ísť kravy bez vody a jedla niekoľko dní, pričom väčšina kráv v dôsledku vysílenia zomrie. Pracovníci garbiarenského priemyslu však potrebujú previezť čo najväčšie množstvo hovädzieho dobytka a tak využívajú osvečenú metódu. Do očí vtierajú kravám pálivé chilli, čo pôsobí extrémne bolestivo a tak kravu nabudia, aby pokračovala v ceste.
Milióny mŕtvych zvierat
Kvôli srsti je ročne zabitých až neuveriteľná 1 miliarda zajacov, ktorý navyše bývajú sťahovaný zaživa (hlavne v ázijských krajinách). Zajačia srsť sa ale nevyužíva len v móde, ale aj na iné účely, ako napríklad pre rybárov.
Len kvôli móde je ale ročne zabitých 640 miliónov zvierat. Kvôli koži sa ročne sťahuje 140 miliónov zvierat. Pre kožu sa sťahujú napríklad kravy, teľatá, jahňatá, ošípané a iné. Kvôli srsti sa ročne stiahne až 500 miliónov zvierat a sťahujú norky, kravy, činčili, líšky a iné a tento proces je vo väčšine prípadov veľmi belestivý a drastický.
Vedeli ste, že na výrobu len jedného kabátu je potrebných v priemere až 100 zvierat? Počet samozrejme zavisí od veľkosti kabátu a od druhu zvierat. Ak chcete činčilový kabát, musí byť kvôli nemu zabitých až okolo 150 činčíl. Ak chcete kabát z líšky, zomrie kvôli nemu 30-40 líšiek.
Ak by ste sa práve nachádzali v Číne, mali by ste možnosť navštíviť trhy so zvieracou kožou a srsťou. Veľa ľudí by bolo veľmi prekvapených, keby videli, že celý kožuch z polárnej líšky sa dá kúpiť za obyčajné 3 doláre. Táto cena sa teda veľmi nezhoduje s cenami kabátov a iných módnych kúskov za stovky, tisíce a desaťtice dolárov. To je naozaj cena, ktorú sme ochotný zaplatiť za skutočné týranie zvierat?
Na dračku idú aj exotické zvieratá
Pýchou značky Hermés sú napríklad kabelky vyrobené z krokodílej kože. Ak ale chcete takouto kabelkou skutočne zaujať, obyčajný krokodíl nestačí, najlepšie, ak si kúpite kabelku vyrobenú z kože vzácneho albínskeho krokodíla. Cena takejto kabelky sa môže vyšplhať až na neuveriteľných 200 000 dolárov. Naozaj musíme kvôli tomuto módnemu doplnku zabíjať vzácne zvieratá?
Módna značka Gucci o sebe síce prehlásila, že bude využívať len minimálne množstvo kože a srsti, avšak v praxi vyzerá nevyužívanie zvierat úplne inak. Je známe, že Gucci si v Thajsku chová svojich vlastných pytónov, ktorý následne slúžia ako luxusné kabelky. Naozaj potrebujeme mať kabelku zo živého pytóna?
Akoby ale takéto kruté zabíjanie vzácnych živočíchov nestačilo, najväčšie značky dotiahli fast fashion k takej ,,dokonalosti”, že nepredané kusy oblečenia radšej spália, akoby ich mali predať vo vypredajoch za nižšiu cenu. To naozaj umierajú tieto živočíchy úplne nadarmo a my takéto zaobchádzanie podporujeme?
Za zastavenie využívania zvierat v módnom priemysle sa postavilo už mnoho známych celebrít. Medzi ne patrí napríklad aj Miley Cyrus, Pamela Anderson, Simon Cowell, či Joaquin Phoenix. Pridáte sa k nim aj vy?
Fast fashion a klimatický faktor
Vedeli ste, že práve fast fashion je hneď druhé odvetie, ktoré spotrebuje na svete najviac vody. Konkrétne to predstavuje až 21 miliárd ton vody ročne. Podľa štatistík je len v Austrálii vyhodených každých 10 minút až 6 ton oblečenia. Celosvetovo je kvôli fast fashion priemyslu vypustených do ovzdušia každý rok 1,2 miliardy ton oxidu uhličitého a skleníkových plynov.
Aj to je dôvod, prečo tvorí módy až 10% našej uhlíkovej stopy. Okrem toho proces výroby oblečenia zahŕňa používanie množstva škodlivých chemikálií, ktoré sú následne vypúšťané do riek a oceánov. V závere sa musia s toxickými riekami vysporiadať hlavne obyvatelia rozvojových krajín a aj tento faktor má za dôsledok tamojšiu nízku životnú úroveň.
Mnoho ľudí je veľmi prekvapených, že fast fashion je ešte väčšia ekologická katastrofa, ako lietanie. Veď aj oblečenie vyrobené v Číne, Turecku, Thajsku, Bangládeši, či v Indii musí byť vyexportované a aj v tomto prípade je export veľmi neekologický. Najväčším strašiakom ale je to enormné množstvo oblečenia, ktoré je vyprodukované. Dajme si ruku na srdce a povedzme si, že oblečenie si naozaj kupujeme často a to bez toho, aby sme si uvedomili, akú uhlíkovú stopu za sebou aj tým jedným tričkom zanechávame. Redukciou nákupov fast fashion oblečenia môžeme zredukovať našu uhlíkovú stopu a byť viac priateľský k našemu životnému prostrediu. Veď predsa namiesto fast fashion existuje množstvo aleternatív. 🙂
Ako nahradiť fast fashion oblečenie
Existuje viacero spôsobou, ako môžeme redukovať dopad fast fashion na naše životné prostredie a nepodporovať tak porušovanie ľudských práv a utrpenie zvierat. Tu sú 4 tipy:
-
Nakupujte v second hande
-
Vyskúšajte výmenu/SWAP oblečenia
-
Namiesto veľa oblečenia kupujte menej, ale kvalitné
-
Podporte lokálne módne značky, namiesto módnych gigantov
Ak vás článok zaujal a chcete sa stať viac eko, pozrite si aj článok 10 tipov ako byť viac eko.
Zdroje: peta.org, guardian.com, thegoodtrade.com, timesofindia.com, nytimes.com, hsi.org, ragtrader.com
Fotky: Canva, Shutterstock
