Macedónsko predsalen nepatrí k najnavštevovanejším krajinám. Možno za to môže aj fakt, že to je najchudobnejší štát Európy. Táto krajina vo vo vás zanechá množstvo dojmov, ako pozitívnych tak aj negatívnych.
Macedónsko som chcela navśtíviť práve kvôli tomu, že to nie je zrovna typická turistická destinácia a chcela som si o tejto krajine spraviť vlastný obraz. A tak sme sa piati mladí ľudia rozhodli v januári tohto roku vycestovať do Macedónska.
Cestovný pas a iné povolenia
Pre vycestovanie do Macedónska nepotrebujete cestovný pas, stačí vám občiansky preukaz. V prípade, že cestujú neplnoletí, je nutné mať písomné potvrdenie od rodičov a overený podpis od notára. V našej partii boli takisto dvaja neplnoletí pasažieri a tento nešťastný fakt sme sa dozvedeli len deň pred odletom, čo nám spôsobilo nemalé stresy a vybavovačky na poslednú chvíľu.
Lacné letenky som našla na stránke pelikan.sk a leteli sme so spoločnosťou wizzair kde sme kúpili spiatočnú letenku s odletom z Bratislavy za úžasných 30 eur. Let trval iba 1,5 hodiny, čo naozaj nie je veľa nakoľko je Macedónsko v rovnakej úrovni ako Slovesnko (len južnejšie) nie je tam nijaký časový posun.
Konečne v Macedónsku!
Čo sme spravili ako prvé po prílete do Skopje, bolo to, že sme si vybrali z bankomatu macedónske denáre. Nakoľko slovesnké banky len málokedy majú takúto menu, je lepšie zobrať si peniaze z bankomatu priamo na mieste, prípadne si ich rozmeniť v zmenárni. Za výber z bankomatu sa platí poplatok 2 eurá.
Do mesta sme sa dostali autobusom, na ktorý sme si kúpili lístky ešte na letisku. Po príchode na hlavnú stanicu sme boli naozaj zhrození. Nie, že by to nebol problém každej jednej autobusovej stanice, avšak toľko odpadkov a špiny, koľko bolo na tejto vidieť len málokedy. Celý čas sme dávali dobrý pozor na našu batožinu, nakoľko práve na takomto mieste sa človek vo večerných hodinách necíti práve najbezpečnejšie. Našťastie netrvalo dlho kým sme sa ubytovali.
Ubytovanie
Skontaktovať sa s človekom u ktorého sme mali zarezervovaná apartmán bolo mierne komplikované. Nakoľko Macedónsko nepatrí do EÚ, účtujú si rozdielne sumy za telefonovanie, SMSky a hlavne majú vysoké ceny za mobilné dáta. Našťastie všetko dobre dopadlo a ubytovanie nás príjemne prekvapilo.
Na stránke booking.com sme našli naozaj pekné ubytovanie v centre mesta. Panelák do ktorého sme vstupovali pripomínal na prvý pohľad staré komunistické domy avšak po vstupe do apartmánu sme sa naozaj potešili. Aj náš hostiteľ bol skutočne sympatický, nedalo mi to, neodfotiť ho.
Cestou na ubytovanie sme si stiahli pozrieť centrum Skopje, avšak skutočné spoznávanie sme nechali až na ďaľšie dva dni.
DEŇ 1
Ako správni cestovatelia sme začali náš deň už krátko po piatej ráno. Rýchlo sme sa vychystali a 6:20 sme už stáli na hlavnom námestí v Skopje. Odtiaľ sme ale hneď išli do starej štvrti zvanej Čaršija. Toto miesto sa mi z celého Skopje páčilo asi najviac, nie preto, že by tu boli moderné, či vysoké budovy, práve naopak. Čaršija je historická štvrť a z každého rohu tu na vás dýcha orient.
Nakoľko Macedónsko je skutočne chudobná krajina, aj v hlavnom meste ste mohli vidieť množstvo odpadkov. V pätách vám často idú potulní psi, ktorých tu je neúrekom. Napriek týmto negatívam je ale nesmierne zaujímavé takúto štvrť vidieť a zažiť aj tie chudobnejšie časti sveta.
0 10:00 sme už boli na hlavnej stanici, kde sme nastúpili na bus, ktorý nás za 3,5 hodiny odviezol do krásneho mesta Ohrid.
Kým sme sa zo zastávky dostali do centra Ohridu, boli sme znova svedkami chudoby, ktorá v Macedónsku vládne. Ošarpané domy a neporiadok všade naokolo. Centum mesta bolo avšak naozaj pekné. Nehovoriac o Kláštore sv. Klimenta a Pantolomeja. Toto miesto má veľký historický význam, nakoľko je považované za miesto pôsobenia prvých žiakov Cyrila a Metoda. Na tento kláštor sme mali taktiež prekrásny výhľad zo Samuelovej pevnosti. V Ohride samozrejme nájdete veľa významných pamiatok, určite sa oplatí vidieť aj antický amfiteáter, Kláštor sv. Jána, či Kostol sv. Sofie.
Zo Samuelovej pevnosti sa nám takisto naskytol prekrásny výhľad na Ohridské jazero. Toto jazero je najnavštevovanejšie miesto v celom Macedónsku a to dokonca viac ako hlavné mesto Skopje. Patrí do zoznamu UNESCO a tvorí prirodzenú hranicu medzi Macedónskom a Albánskom. Za pekného počasia môžete dokonca vidieť na druhú stranu jazera do Albánska.
Po takomto krásnom výľade sm sa ešte prešli cez mesto a kúpili si niečo na jedenie. Potraviny sú v celom Macedónsku skutočne veľmi lacné. My sme ochutnali miestne burgre, vrátane tzv. Macedonian Burger, v ktorom je paprikový pretlak zvyný AJVAR. Ajvar je macedónska špecialita, vyrobená z paprík. Chutí naozaj skvele a tak som si dva ajvary kúpila aj domov na Slovensko (s batožinovou kontrolou bol neskôr menší problém, avšak všetko dobre dopadlo).
Návrat do Skopje
Nakoľko Ohrid je pomerne malé mesto, netrvalo nám dlho kým sme ho pochodili a o 16tej sme už sedeli v autobuse, ktorý nás viezol naspäť do Skopje. Na tento autobus bohužiaľ nemám úplne najlepšie spomienky, nakoľko bol koniec januára, vonku bola poriadna zima a ten autobus bol klimatizovaný. A akoby nestačilo, na streche bola mriežka cez ktorú prefukovalo z vonka a dokonca v nej boli nafúkané listy. Po návrate domov som si pár dní poležala domov pri vysokej telote avšak bohužiaľ aj takéto veci k cestovaniu patria. 🙂
Po príchode do Skopje sme si prešli ešte raz Čaršiju, aby sme z nej nadobudli nejaký dojem aj vo večerných hodiných. Určite bolo aj toto veľmi zaujímavé,všade naokolo hrala turecká hudba a kam ste sa len pozreli ste videli reštaurácie s kebabom, či inými chutnými jedlami. My sme si avšak zvolili low cost cestu a kúpili si večeru v obyčajných potravinách.
DEŇ 2
Tak ako predchádzajúci deň, tak aj tento sme si vstali poriadne skoro. Ajkeď to už je deň nášho návratu do Bratislavy, rozhodli sme sa privstať si aj dnes a vidieť z hlavného mesta Macedónska čo najviac.
Pamätný dom Matky Terezy
V Macedónsku sa okrem Alexandra Veľkého narodila ešte jedna veľmi významná osoba. Je ňou Matka Tereza a narodila sa práve v Skopje. Dnes tu nájdete múzeum a pamätný dom postavený na jej pamiatku. My sme nanešťastie došli mimo otváracích hodín, ale tak hádam tam ešte raz pôjdeme, inak by vstup do tohto múzea mal byť zadarmo.
Skopje ako mesto sôch
Od roku 2014 funguje v Skopje projekt zvaný Skopje 2014, ktorého cieľom je zvýšiť turizmus v Skopje, a preto je v hlavnom meste Macedónska umiestnené naozaj veľké množstvo všemožných sôch a pomníkov. Na hlavnom námestí nájdete sochu predstavujúcu Alexandra Veľkého, nájdete tu ale aj sochu Márie Terézie či sochu Cyrila a Metoda. Okrem významných panovníkov, či učencov tu ale nájdete aj sochy žobrákov či deti, vykonávajúce rôzne remeslá. Tieto sochy zniesli od domácich obyvateľov vlnu kritiky. Macedónsko sa snaží s tamojšou chudobou bojovať a sochy žobrákov nijako nepomáhajú dotvoriť miestny obraz, či zlepšiť turizmus.
Double Decker a potulní psi
Určite vás prekvapí, že v Skopje nejazdia len tak obyčajné autobusy. Sú tu červené Double Deckre rovnako ako v Londýne. Tie sa tu používali už v 50-tych a 60-tych rokoch a od roku 2011 sa táto tradícia do Skopje vrátila.
Čo sa týka polutných psov, hmm.. nájdete ich skutočne na každom rohu. Tento aspekt určite nevrhá na Macedónsko to najlepšie svetlo. Týchto psov tam je skutočne neúrekom a neraz sme sa ocitli v sitácii, kedy sme museli zmeniť smer cesty, práve kvôli týmto psom. Pri turistoch sa zvyčajne správajú neškodne a idú za vami hlavne keď máte v ruksaku nejaké jedlo. Avšak pokiaľ sa pohybujete na bicykli, je veľmi pravdepodobné, že na vás budú štekať, či skákať na vás a rovnako tak to je aj pri autách.
Pevne dúfam, že sa vám tento článok páčil a že ste si aj vy vytvorili o Macedónsku nejaký ten obraz.
V prípade, že by ste sa radšej pozreli ešte o niečo južnejšie od Macedónska a konkrétne do krajiny, ktorá už dlhšie vedie s Macedónskom spory, odporúčam v Grécku navštíviť ostrovy ako Santorini, Zakynthos, Rhodos či Krétu.
